Na výslní » História

Niečo z histórie obce Biely Kostol

Prvé znaky histórie v blízkosti Bieleho kostola pochádzajú z mladšej doby kamennej. Po ústupe kontinentálneho ľadovca na konci poslednej doby ľadovej sa z lovcov zberačov stali prví roľníci a chovatelia dobytka. Pôdu začali obrábať a začali si zakladať osady s veľkými halovými domami ako znak veľkorodinných zväzkov a na sklonku neolitu sa tu objavili popri veľkorodinných domoch aj menšie obydlia pre párovú rodinu. Za unikátnu archeologickú lokalitu sa považuje časť Podolky, ležiaca na pravom brehu rieky Parná. Vrcholný vývoj v pravekom osídlení Biely Kostol však zaznamenal až v nasledujúcej staršej a mladšej dobe železnej. V mladšej dobe železnej – laténskej (450 rokov pred n.l. – 50 rokov pred n.l.) prišli na územie Bieleho Kostola Kelti. Národ migrujúci zo západných oblastí hľadajúci nový domov pre členov svojich rodín. Na prelome letopočtov prišiel na naše územie germánsky kmeň Kvádov. Germáni založili nové osady.

Na sklonku doby rímskej koncom 4.storočia zachvátilo Európu veľké Sťahovanie národov. Mnohé kmene najmä germánskeho pôvodu sa pod tlakom bojovných Hunov dali do pohybu. Výsledkom na našom území bol fakt, že okolo roku 500 do karpatskej kotliny prenikli prvé slovanské kmene a začali si tu zakladať nové dediny a budovať zárodky neskoršej včasnostredovekej civilizácie, ktorá vyvrcholila existenciou Veľkomoravskej ríše v 9.storočí.

Osídlenie obce začalou zemou Parna, ktorú v roku 1244 daroval trnavským hosťom Béla IV. V 14.storočí prestala byť poddanskou dedinou Trnavy. Obec sa za feudalizmu nazývala Parna, Ujfalu, Alba Ecclesia, Albanus, Weisekirchen či Fejeregyház. Biely Kostol mal v priebehu histórie rušné dejiny. Svetskí majitelia sa striedali s cirkevnými. Obec viackrát menila svojho majiteľa. Od 1.januára 1974 bola spojená s Trnavou ako jej štvrť a od 1.1.1993 existuje opäť ako samostatná obec Biely Kostol. Od roku 2005 obec zaznamenala nebývalý rozkvet a intenzívny nárast investičnej výstavby.

Civilizácie, ktoré pôsobili na území obce Biely Kostol zanechali za sebou množstvo zaujímavých a historicky hodnotných predmetov. A nielen to. Sú dôkazom toho, že Biely Kostol patril od nepamäti k atraktívnym lokalitám vhodným pre život jednotlivcov a ich rodín, že miesto, ktoré si pre osídlenie zvolili má svoje osobité čaro. Už pred tisíckami rokov sa tu ľudia usídľovali a na úrodných svahoch a v sprašových údoliach Trnavskej tabule zakladali svoje sídla. Blízkosť vody a úrodná pôda bola základnými predpokladmi pre život. Mimoriadne vhodné podmienky pre osídlenie na tomto území od nepamäti ľudí lákali a sú dodnes mimoriadne atraktívnym miestom aj pre moderné bývanie. Navyše jedinečnú panorámu obce dotvára a symbolicky uzatvára vizuálny kontakt s pohorím Malé karpaty na severnom obzore. Výborná poloha, pekná panoráma, príjemná atmosféra, blízkosť veľkého mesta a jeho výhod, dopravná dostupnosť, ale aj mimoriadne príťažlivý komfort prímestského pokojného bývania a pohodlia, to všetko sú prednosti tejto lokality. Biely Kostol je územie, kde si história a súčasnosť podali ruky.

Spracovala: PhDr. Lenka Strelecká
Na základe podkladov Dr. Jozefa Šimončiča (Z dejín Bieleho Kostola) a Jozefa Urminského (Praveké a včasnohistorické osídlenie Bieleho Kostola)
Bratislava – Biely Kostol, september 2010
 

created by catmedia