Aktuality

Biely Kostol a Amsterdam

Generálnemu riaditeľovi spoločnosti Cereinvest Gijsovi Bootovi, / ktorý mimochodom hovorí po česky a rozumie aj po slovensky/ sa názov obce Biely Kostol veľmi zapáčil. Starosta obce Dr. Adámek mu objasnil dejiny obce, ktoré siahajú do dávnoveku. Obec Biely Kostol dostala svoje privilégia v roku 1244, keď kráľ Belo IV. trnavským hosťom pridelil pozemky v lokalite zvanú Parná. Predpokladá sa, že to bola zem neskoršieho Bieleho Kostola. A odvtedy sa lokalita – obec sa vzťahuje k názvu Alba Ecclesia - Biely Kostol. Obec sa za feudalizmu nazývala aj Parna, Ujfalu, spomínaná Alba Ecclesia, Albanus, Weisekirchen či Fejeregyház. Svoj názov dostala od stavieb kostolov, ktoré boli vždy biele. Aj súčasný kostol, postavený v roku 1941, vyniká bielou farbou.

Práve táto skutočnosť viedla spoločnosť CEREInvest k myšlienke hľadať a nájsť v Holandsku obec s obdobným názvom - Biely Kostol - vlastne „witte kerk“. „Biely Kostol“ sa našiel v Škótsku, na Novom Zélande, ale v Holandsku pod týmto pomenovaním nič nenašli. Po ďalšom pátraní sa však našla oblasť v Holandsku, ktorá má viacero bielych kostolov. „Po dohode s našim starostom sme oslovili zástupcov obcí, ktoré ležia v uvedenej oblasti a majú biely kostol, či nemajú záujem o nadviazanie kontaktov so slovenskou obcou, ktorej názov je Biely Kostol“ – uviedol Gijs Boot. “Prezentoval som projekt Na výslní v Holandsku a na základe mojich informácií a argumentov sa zástupcovia piatich obcí rozhodli spolupracovať s Bielym Kostolom na Slovensku. Holandskí občania vítajú možnosť spolupráce so slovenskými obyvateľmi Bieleho kostola a považujú ju za inšpiratívnu a tešia sa na spoločné stretnutia, nadväzovanie priateľstiev a organizovanie spoločných holandsko-slovenských aktivít.”

Priblížme si však spomínanú holandskú oblasť s bielymi kostolmi.

Provincia Noord Holland je súčasťou mesta Amsterdam. Táto informácia vyvolá pocit rušného veľkomesta, ale nie je tomu tak. Oblasť tvoria obrovské poľnohospodárske pozemky a na tomto ostrove zelene sa nachádza päť dedín Holysloot, Schellingwoude, Durgerdam, Holysloot a Zunderdorp. Týchto 5 obcí je unikátnych vďaka svojej polohe. Sú to typicky “holandské” obce s architektúrou starých dedinských budov a farmami s rozľahlými pastviskami. Táto súčasť Amsterdamu je prísne chránenou oblasťou. Je doslova pitoreskná a ťažko veriť, že je súčasťou rušného veľkomesta. Tri obce sa pyšnia peknými bielymi kostolmi, čím si získali aj všeobecnú pozornosť. Spoločným menovateľom holandských obcí a Bieleho kostola je blízkosť veľkého mesta – Amsterdamu, či Trnavy.

Život v oblasti piatich obcí je zaujímavý a zároveň paradoxný. V severnom Amsterdame, ktorého súčasťou je aj táto oblasť, žije 86 tisíc ľudí 109 národností. Kuriozitou je fakt, že poľnohospodárstvu – farmárčeniu sa venuje len 30 osôb a všetci sú sústredení v spomínaných obciach. Farmári sa venujú jedine chovu dobytka. Táto oblasť sa nazýva aj “záhrada občanov mesta Amsterdam”. Nádherná príroda, mnoho vtákov (paralela ku Kamennému Mlynu), cyklistické chodníky sú lákadlom pre Amsterdamčanov a turistov, ktorí si takisto vychutnajú prechádzku pri mori. Keď si chcú turisti pozrieť naozaj autentickú holandskú dedinu, zavítajú do Holyslootu alebo Durgerdamu. V zime zase láka oblasť korčuliarov.

http://www.flickriver.com/places/Netherlands/North+Holland/Amsterdam/Holysloot/

Zástupcovia piatich obcí majú svoj hlas aj v Rade severného Amsterdamu a presadzujú riešenie problémov, s ktorými sa stretávajú . Riešia napríklad negatívny postoj k pretváraniu oblasti na žijúci skanzen, dopravu / oblasť leží na rašeliniskách a doprava narúša konzistenciu pôdy/, vzdelávanie /dochádzanie obyvateľov do centra Amsterdamu/, verejnú dopravu aj fakt, že mnohí obyvatelia sa vracajú do obcí len “vyspať” a celý deň sú v centre Amsterdamu.

Obyvatelia sú aj napriek dielčim problémom hrdí na svoju oblasť a nemenili by vidiecke bývanie za ruch Amsterdamu.